Dalibor Pospíšil: "V práci je dôležitá komunikácia a tolerancia..."
Pochádza z Letoníc, kde s manželkou Marcelou vychovali svoje dve dnes už dospelé deti Kristýnu a Tomáša. Doma ho volali Dalo, ale u nás mu nikto nepovie inak ako "Belgi". Tento rok uplynie pätnásť rokov od jeho nástupu do firmy.
Spomenul by si si na svoje začiatky? Ako si tu pred pätnástimi rokmi začínal a čo robíš v LIKO-Se dnes?
Prišiel som ako brigádnik do výroby asi na mesiac, potom mi ponúkli zmluvu a zostal som. Začal som vo výrobe - od umývania skiel na oknách, skladania rámov, balenia, to všetko. Potom som plynule prešiel na iné práce, aby som mohol v prípade potreby zastúpiť kolegov. Tak som sa presunul do výroby dverí, kde som mimochodom dodnes. Na ďalšom pracovisku bolo potrebné, aby som vedel vyrábať napríklad zárubne, tak som išiel aj tam. Bola tu aj potreba naučiť sa CNC, pri ktorom som zostal niekoľko ďalších rokov, už si presne nepamätám. Nakoniec som sa vrátil k výrobe dverí ako operátor výroby.
Takže si prešiel všetkými výrobnými procesmi?
Dá sa povedať, že áno.
Počuli sme, že si si nedávno zobral na starosť aj novú 3D tlačiareň.
Áno, je to nová 3D tlačiareň. Prvá tlačiareň tu bola niekoľko rokov a používala sa na vývoj. Dnes ju používame na výrobu súčiastok, ktoré by sa museli zložito formovať, frézovať a podobne. Vďaka 3D tlačiarni si ich môžeme vyrobiť sami. Sledujem, ktoré komponenty nám chýbajú, pred výrobou si len vyberiem reťazec podľa tvrdosti. 3D tlačiareň teda veľmi uľahčuje výrobný proces, ktorý je aj oveľa ekonomickejší.
Čo robíš, keď nie si v práci?
V lete je to iné, keď je pekne, som vždy vonku, v záhrade, alebo ideme s manželkou na výlet a podobne. Ale väčšinou spravujeme dom, a to je nekonečná práca. Na dome je vždy čo robiť. Sotva niečo dokončím, treba opraviť niečo iné.
Máš deti?
Áno, dve. 26 a 19.
Zapájajú sa do toho, však?
Dcéra žije tu v Slavkove sama, syn má iné záujmy a hovorí, že jeho malé rúčky nebudú pracovať. Tak som mu vysvetlil, že budú, že ich to naučím. On je skôr na IT.
Vyzerá to tak, že vo voľnom čase opäť len pracuješ. Ale niekedy si určite oddýchneš. Ako podľa teba vyzerá ideálny oddych?
Najradšej mám, keď si môžem len tak ľahnúť, lebo väčšinou ma bolia ruky, nohy, všetko. A pri tom pozerám sci-fi alebo fantasy film, čo je dobrý únik z reality, ktorá je niekedy krutá, takže je to taká úľava. Rád si pozriem aj nejaké dokumentárne filmy o výskume vesmíru.
V poslednom čase sa v médiách objavilo niekoľko správ o zostrelení rôznych balónov alebo neidentifikovaných objektov. Zatiaľ o tom veľa nevieme, niektoré trosky sa nenašli. Začali sa šíriť rôzne teórie a jedna z nich sa týka mimozemšťanov. Myslíš si, že existujú mimozemšťania?
Čítal som o tom všelijakú literatúru a videl som veľa dokumentárnych filmov a podobne. Povedal by som, že pravdepodobnosť, že niekde sú mimozemšťania, je vysoká. Vesmír je obrovský. A myslím si, že keby tu boli, tak by sme o nich aj tak nevedeli. To, čo sa objavuje, mi skôr pripadá ako nejaká mediálne nafúknutá bublina. Pravdepodobnejšie sa mi zdá, že ide o nejakú špionážnu operáciu. Tiež si myslím, že ak tu mimozemšťania sú, sú na oveľa vyššej úrovni ako my.
Áno, niekde sme čítali teóriu, že v našej civilizácii nenachádzajú žiadne známky inteligencie, a preto nás nekontaktujú.
Ani by ma to neprekvapilo, pretože sme veľmi deštruktívni.
Čo tým myslíš? V čom presne sme deštruktívni?
Ničíme všetko, čo sa okolo nás dá. Stačí sa pozrieť na našu planétu.
A myslíš si, že sme podvedome deštruktívni sami voči sebe? Si niekedy deštruktívny sám k sebe?
Ani nie, väčšinou je to vo vzťahu k iným. Všeobecne povedané, ľudia majú neustále náboženské alebo majetkové spory. Keby sme boli vyspelou civilizáciou, nepotrebovali by sme sa ničiť, ale skôr by sme boli poháňaní k vývoju a expanzii.
Takže by si sa prihlásil k názoru, že človek sám nič nezmôže, ale potrebuje na to tím?
Som si tým istý. Jednotlivec nedokáže nič. Väčší počet jednotlivcov zvyšuje intelekt a z toho môžeme vytvoriť niečo celkom iné, ako dokáže jeden človek.
Poďme k tímu, ktorý je tu v práci. Povedal by si, že tu máte dobrý tím?
V práci sú vždy problémy, ale sme dobrý tím. Povedal by som, že spolu vychádzame, niekedy sa stretávame aj mimo firmu, je to v pohode. Ale to neznamená, že niekedy nie sú žiadne trenice. Každý má iný prístup k práci a nikdy to nebude tak, že všetci sú rovnakí. Tak ako sa mne nemusí páčiť niekoho prístup, tak sa niekomu nemusí páčiť ten môj.
Aký je podľa teba kľúč k tomu, aby to fungovalo, keď sme každý iný? Čo si myslíš, že to je?
Myslím, že dôležitá je komunikácia, ale hlavne tolerancia. Ak si stojím za svojím, je to tiež zlé, pretože existuje viac spôsobov, ako robiť určité veci. Ten môj nemusí byť ideálny.
Máš v živote nejaké motto, niečo, čoho sa držíš? Múdrosť, ku ktorej sa vraciaš?
Držím sa rôznych pravidiel, ktoré sú overené generáciami, ale nepovedal by som, že mám motto.
Aké pravidlá napríklad?
Napríklad, že najďalej sa dostanete s poctivosťou a podobne.
Keď sme si dnes vybavovali náš rozhovor, počuli sme, ako ťa tvoji kolegovia oslovujú "Belgi". Náhodou vieme, že Letonice, odkiaľ pochádzaš, sa vždy volali Belgicko. Nevadí ti táto prezývka? Je tu niekto, kto ťa volá Dalibor?
Volajú ma Pospe. To vôbec nie je meno. Mne tá prezývka aj tak nevadí. Som hrdý Letoňan! Robíme si z toho navzájom žarty, ale pravda je, že môžeme byť hrdí na región, v ktorom žijeme.
Chcete sa k nám pridať?
Viac o produktoch, ktoré naši kolegovia vrátane Dalibora vyrábajú:
